出典:Wiktionary
出典:『Wiktionary』 (2025/06/22 17:49 UTC 版)
From Ancient Greek ὀνοκρόταλος (onokrótalos).
Second-declension noun.
| singular | plural | |
|---|---|---|
| nominative | onōcrotalus | onōcrotalī |
| genitive | onōcrotalī | onōcrotalōrum |
| dative | onōcrotalō | onōcrotalīs |
| accusative | onōcrotalum | onōcrotalōs |
| ablative | onōcrotalō | onōcrotalīs |
| vocative | onōcrotale | onōcrotalī |