出典:Wiktionary
| infinitive | forseċġan | tō forseċġanne |
|---|---|---|
| indicative | present | past |
| 1st-person singular | forseċġe | forsæġde, forsǣde |
| 2nd-person singular | forsæġst, forseġest | forsæġdest, forsǣdest |
| 3rd-person singular | forsæġþ, forseġeþ | forsæġde, forsǣde |
| plural | forseċġaþ | forsæġdon, forsǣdon |
| subjunctive | present | past |
| singular | forseċġe | forsæġde, forsǣde |
| plural | forseċġen | forsæġden, forsǣden |
| imperative | ||
| singular | forsaga, forseġe | |
| plural | forseċġaþ | |
| participle | present | past |
| forseċġende | forsæġd | |